Fundamentálna analýza

Kým pri technickej analýze sme budúci vývoj ceny predpovedali na základe technických nástrojov, ako sú supporty, cenové formácie či indikátory, pri fundamentálnej analýze sa snažíme budúci vývoj kurzu odhadnúť na základe fundamentov, ekonomických dát či politických vyjadrení.

Ak chceme pochopiť podstatu fundamentálnej analýzy, musíme pochopiť, aký vplyv má hospodárstvo a politika danej krajiny na jej menu. Keď si v plnej miere ozrejmíme tento vzťah, budeme vedieť určiť, ako sa zachová dopyt/ponuka po mene pri určitom fundamente.

Aby sme zistili, ako na tom tá-ktorá ekonomika je, sledujeme rôzne ukazovatele. Niektoré sú vydávané oficiálne (Štatistický úrad, ministerstvo financií atď), iné zas nezávislými subjektmi (agentúra ADP, index nákupných manažérov banky HSBC atď..)

Ak sú ekonomické dáta silné, čiže ekonomika je silná, úrokové sadzby tu rastú a  stáva sa atraktívnou pre zahraničných investorov. Investori do tejto ekonomiky investujú, avšak musia na tento účel získať domácu menu.

Príklad:

Kanadskej ekonomike sa výrazne darí, banky vo veľkom požičiavajú, investície pribúdajú a výnosy na aktívach rastú. To priláka aj zahraničných investorov, ktorí chcú v krajine zhodnotiť svoj kapitál. Britský milionár sa rozhodol nakúpiť kanadské dlhopisy, zamieňa si preto britské libry za kanadské doláre. To znamená, že predáva libry a kupuje kanadské doláre. Podobne tak robia aj americkí, nemeckí či japonskí investori. Zvyšuje sa tak dopyt po kanadskej mene, ktorá posilňuje.

Ak je ekonomika silná, úrokové sadzby rastú a investori sem presúvajú kapitál, čo tlačí na posilnenie meny. Inak povedané, silná ekonomika = silná mena, naopak, slabá ekonomika = slabá mena. Takže silné ekonomické dáta spôsobia posilnenie meny a slabé dáta oslabenie meny.

O tom, či je ekonomika silná alebo slabá, nám hovoria ekonomické indikátory. Tieto indikátory/ukazovatele nám merajú určitú časť hospodárstva, napr. priemysel, služby, tržby maloobchodníkov, nezamestnanosť, vývoj cien atď..

Niektoré indikátory sú vydávané oficiálne (Štatistický úrad, ministerstvo financií, centrálna banka atď), iné zas nezávislými subjektmi (agentúra ADP, index nákupných manažérov banky HSBC atď..).

Oficiálnym indikátorom je napr. Index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý pravidelne zverejňuje Štatistický úrad. Neoficiálnym je správa agentúry ADP, ktorá ešte pred oficiálnymi dátami hovorí, koľko pracovných miest bolo vytvorených v USA za určitý mesiac. Následne je publikovaný oficiálny údaj amerického ministerstva práce (správa ADP býva zverejnená v stredu, oficiálny údaj amerického ministerstva práce v piatok).

Ku kľúčovým makroekonomickým dátam patria:

  • Úrokové sadzby
  • Hrubý domáci produkt (HDP) – hovorí o vývoji celej ekonomiky
  • Index spotrebiteľských cien – vývoj cien v ekonomike
  • Index nákupných manažérov (PMI) – prieskum medzi manažérmi firiem
  • Non-Farm Payrolls (NFP) – tento údaj nám hovorí, koľko pracovných miest (mimo poľnohospodárstvo) bolo v USA vytvorených za sledovaný mesiac.
  • Maloobchodné tržby (Retail sales)
  • Priemyselná výroba
  • Bilancia zahraničného obchodu
  • Predaje nových domov (USA)
  • Stavebné povolenia (USA)
  • Index ZEW (Nemecko)
  • Index IFO (Nemecko)

Žiadny strach, nemusíte chodiť na stránky všetkých štatistických úradov a každý údaj si vyhľadávať. K tomu slúži pomocník – ekonomický kalendár.

Čo je ekonomický kalendár?

Vďaka ekonomickému kalendáru sa obchodníci a investori dozvedajú o najrôznejších makroekonomických dátach. V kalendári je uvedený dátum a čas, kedy bude hodnota ukazovateľa zverejnená, avšak aj odhad analytikov (konsenzus trhu), predošlá hodnota či vplyv indikátora na finančné trhy.

V kalendári priloženom nižšie vidíme, že v Austrálii sa rozhodovalo o úrokových sadzbách (Interest Rate Decision), čo je finančné trhy zásadný ukazovateľ. Preto vidíme vysvietené “tri býčie hlavy”, čo nám hovorí o silnom vplyve a vysokej volatilite (grafické znázornenie záleží od typu kalendára, niekde je pri dôležitých udalostiach sýto červená farba, menej dôležité napr. žltou).

Ešte predtým, že bolo ohlásené rozhodnutie, vidíme, že trh počítal (odhad) so sadzbami na úrovni 2,25%. Aj doteraz boli sadzby na tej istej úrovni (predošlá hodnota). Nakoniec vidíme aktuálnu hodnotu – centrálna banka ponechala sadzby na predošlej úrovni 2,25%, čím sa potvrdil odhad (očakávania).

Indikátory sa nezverejňujú len tak hocikedy. Sú zaužívané akési pravidelné časy, kedy je výskyt ekonomických dát najčastejší.

  • Pre Európu je to 9:00 – 10:00
  • Vo Veľkej Británii o niečo neskôr, a to 10:30 a 13:00
  • V USA sú dáta najviac zverejňované o 14:30 a 16:00
  • Japonsko 0:50 a 12:30
  • Austrália 1:30 a 4:30

Tu je niekoľko zahraničných ekonomických kalendárov:

Hospodárska a menová politika

Ak sa ekonomika nevyvíja tak, ako by sa mala, do hry nastupuje hospodárska politika. Jej cieľom je podporiť hospodársky rast, udržiavať cenovú stabilitu ako aj vysokú zamestnanosť.

Ako vidieť na grafike nižšie, poznáme fiškálnu a menovú politiku. Kým fiškálnu politiku uskutočňuje vláda, menovou politikou sa zaoberá centrálna banka. Každá z inštitúcii, či už vláda alebo centrálna banka, má mnoho nástrojov, ako svoju politiku presadiť.

Z pohľadu devízového trhu nás bude zaujímať najmä politika centrálnych bánk, keďže práve centrálne banky udávajú ponuku/dopyt po mene.

Centrálna banka zabezpečuje menovú politiku, k čomu využíva viacero nástrojov. Cieľom týchto nástrojov menovej politiky je zabezpečiť cenovú stabilitu (boj s nízkou, prípadne vysokou infláciou), stimulovať hospodárstvo či znižovať nezamestnanosť.

Centrálna banka využíva tieto nástroje:

  • Úroková sadzba
  • Operácie na voľnom trhu
  • Povinné minimálne rezervy
  • Devízové rezervy

Prostredníctvom menovej politiky a vyššie uvedených nástrojov banka ovplyvňuje množstvo peňazí v systéme. 

Poznáme dva typy menovej politiky:

  • expanzívnu (zvyšuje množstvo peňazí v obehu, znižuje sadzby = oslabenie meny)
  • reštriktívnu (znižuje množstvo peňazí v obehu, zvyšuje sadzby = posilnenie meny)

Ak hovoríme o expanzívnej (uvoľnenej) menovej politike, vtedy je cieľom centrálnej banky podporiť infláciu a hospodársky rast. Naopak, ak ide o reštriktívnu menovú politiku, vtedy sa centrálna banka snaží schladiť ceny a stlačiť infláciu nadol. S expanzívnou politikou sa stretávame práve v tejto dobe. Centrálne banky (či už ECB alebo FED) znížili sadzby na rekordné minimum a do ekonomiky nalievajú peniaze, čoho cieľom je stimulovať ekonomiku a vyniesť nahor infláciu.

Úrokové sadzby

Ak centrálna banka znižuje úrokové sadzby, ponuka peňazí sa zvyšuje (peniaze sa stávajú lacnejšími). Dochádza k zvyšovaniu ponuky a kurz meny klesá. Cieľom nižších sadzieb je „nakopnúť“ úvery a tým aj ekonomiku.

Naopak, keď sadzby rastú, ponuka sa znižuje, vysoké sadzby lákajú zahraničných investorov a mena posilňuje. 

Operácie na voľnom trhu

Okrem nástroja úrokovej sadzby centrálna banka využíva aj iný nástroj, a to operácie na finančnom trhu: centrálna banka vstupuje na finančný trh, a to tak, že nakupuje/predáva cenné papiere (najmä štátne dlhopisy). Ak nakupuje cenné papiere, do ekonomiky pumpuje peniaze. Naopak, ak predáva cenné papiere, sťahuje peniaze z obehu, čiže znižuje peňažnú zásobu.

  • Čiže keď centrálna banka do obehu nalieva nové peniaze, zvyšuje ponuku peňažnej zásoby a mena oslabuje.
  • Ak centrálna banka sťahuje peniaze z obehu (napr. predáva dlhopisy = získava späť peniaze) tak mena posilňuje.

Jednotlivé centrálne banky

K hlavným svetovým centrálnym bankám patrí Federálny rezervný systém (FED), Bank of England (BoE), Európska centrálna banka (ECB) či Bank of Japan. Priblížime si dve najdôležitejšie centrálne banky, a to Fed a ECB.

V súčasnosti sa najviac píše o Federálnom rezervnom systéme, ktorý by tento rok mohol prikročiť k prvému zvyšovaniu sadzieb od roku 2006. Čo si predstaviť pod skratkou FED?

Federálny rezervný systém (FEDplní úlohu centrálnej banky USA. Skladá sa z troch hlavných častí, a to Rady guvernérov, regionálnych rezervných bánk (napr. Fed New York, Fed Atlanta atď..) a menového výboru FOMC (Výbor pre operácie na voľnom trhu).

Za tvorbu menovej politiky zodpovedá FOMC, ktorý sa stretáva 8x ročne vo Washingtone. Niekoľko týždňov od zasadnutí sú zverejňované tzv. “Zápisnice zo zasadnutia” (nájdete aj v ekonomickom kalendári), ktoré sú trhmi ostro sledované. Investorom táto správa ponúka informácie, akým smerom by sa mohla vyvíjať menová politika a zhruba “ako asi” uvažujú členovia tohto výboru.

Príklad:

Z najnovšej zápisnice FOMC vyplýva, že centrálni bankári sa obávajú ďalších nákupov dlhopisov, ktoré by mohli mať na trh negatívne dôsledky. Obchodníkom sa tak potvrdili očakávania, že Fed čoskoro ukončí multimiliardový program nákupov dlhopisov. Táto správa teší americký dolár, keďže ako už vieme, koniec expanzívnej menovej politiky posilňuje menu (Naopak, ďaľšie nákupy, čiže pokračovanie uvoľnenej menovej politiky oslabuje menu).

Európska centrálna banka

Ďaľšou dôležitou centrálnou bankou je Európska centrálna banka (ECB), ktorá je zodpovedná za menovú politiku v eurozóne. Podobne ako pri FEDe, aj tu máme Radu guvernérov, ktorú tvorí:

  • Výkonná rada ECB (má 6 členov)
  • Guvernéri centrálnych bánk členských štátov (čiže guvernér nemeckej centrálnej banky, guvernér našej NBS atď..)

Rada guvernérov je dôležitá súčasť, pretože usmerňuje menovú politiku v eurozóne, takže aj sadzby či iné nástroje. Rada guvernérov sa schádza 2x/mesiac, na prvom stretnutí rozhoduje o sadzbách a menovej politike.

K ostro sledovaným patria aj prejavy prezidenta ECB (v súčasnosti je šéfom Mario Draghi). Príkladom sú jeho nedávne slová “Spravíme všetko pre záchranu eura”, ktoré obchodníkom poskytli jasný signál, že centrálna banka je pripravená uvoľňovať svoju menovú politiku a prijať aj nákupy štátnych dlhopisov.

Záver: Fundamenty a ich vplyv na obchodovanie

Hlavné je, aby ste fundamentálnu analýzu pochopili z pohľadu úrokových sadzieb. To je základ. Úrokové sadzby totiž súvisia s kapitálovými tokmi a majú veľký vplyv na menový trh.

Pokles sadzieb = oslabenie meny

Zvýšenie sadzieb = posilnenie meny

Ak sa ekonomike nedarí, ceny (inflácia) a mzdy klesajú, centrálna banka sa rozhodne hospodárstvo stimulovať cez nižšie sadzby. Sadzby tak znižuje napr. z 1,5 % na 0,5 %. V ekonomike sa zvyšuje ponuka peňazí a ceny začínajú rásť.

Na druhej strane sú nižšie sadzby pre zahraničných investorov menej príťažlivé (nižšia návratnosť prostriedkov), čo spôsobuje odliv kapitálu a oslabenie meny. Zahraničný kapitál sa presúva do vyššie úročených mien, ktoré posilňujú.

Predstavte si, že svojich 10-tisíc eur môžete uložiť pri sadzbe 0,5 % alebo 1,5 %. Čo si vyberiete? Samozrejme, že 1,5 %. Rovnako to platí aj pri menách.

Na rozhodnutie centrálnych bánk, či budú sadzby vyššie alebo nižšie vplýva viacero faktorov. Je preto dôležité sledovať všetky podstatné fundamenty. Prečo? Pretože ich sleduje aj centrálna banka, a tá určuje úrokové sadzby.

Priznám sa, že v tradingu využívam hlavne technickú analýzu, avšak sledujem aj ekonomický kalendár a radšej si počkám, kým zverejnené fundamenty vyprchajú. Až potom vstupujem do pozície.

Fundamentálna analýza
5 (100%) 2 votes